„10-ročná dievčatko bola hospitalizovaná s extrémne nafúknutým bruškom. Keď lekári prišli k nej, boli v šoku, keď videli, čo bolo vo vnútri…“
Všetko sa začalo jedného obyčajného pondelka. Malá Zosia, 10 rokov, prišla zo školy a sťažovala sa mame, že ju bolí bruško. Ale nie tak trochu, ale na maximum. Mama si myslela, že možno zjedla niečo pokazené v školskej jedálni – veď vieme, že špagety v základných školách bývajú podozrivé. Dala jej čaj z harmančeka a prikázala jej ľahnúť si do postele.
Ale bolesť neprešla. Naopak – Zosia mala čoraz väčšie brucho. Po pár hodinách vyzerala, ako keby bola v… ôsmom mesiaci tehotenstva.
Mama zpanikovala. Vzala Zosiu pod pazuchu a hneď odišli do najbližšej detskej nemocnice. Tam ich hneď prijali – veď je jasné, malé dieťa, obrovské brucho, niečo je zjavne zle.
Lekári urobili ultrazvuk. A vtedy… nastalo ticho. Jeden sa pozeral na obrazovku, druhý sa pozeral na neho, tretí zavolal ešte špecialistu na diagnostiku.
Zosia, ležiaca na posteli, sa na nich pozrela a spýtala sa: „Tak čo? Budem žiť?“
Lekarz sa až usmial, ale skôr z neviery. – Zosiu… náhodou si niečo prehltla? Nejakú hračku?
Dievčatko vytreštené na ňu pozrelo.
– Nie… no možno… niekedy… kúsky slajmu. Ale len keď bol trblietavý.
A vtedy sa všetko začalo objasňovať.
Ukázalo sa, že Zosia posledných pár mesiacov jedla rôzne podivné veci. Slajmy, koráliky, obaly od cukríkov, dokonca… malé magnetky. Také malé, aké sa často dávajú do vzdelávacích sád.
Zosia hovorila, že „má rada, ako chrumkajú a ako sa lepia na jazyk“.
Lekári boli v totálnom šoku. V Zosiinom brušku bolo viac ako 20 magnetov. A práve kvôli nim sa jej črevá prilepili k sebe – doslova! A to spôsobovalo to obrovské nafúknuté bruško.
Bolo treba konať rýchlo. Odviezli ju na operačný stôl a niekoľko hodín jej vyberali všetky tieto „poklady“. Našli aj malé kúsky plastu, lesklé guličky, niečo, čo vyzeralo ako časť spinky na papier… a samozrejme veľa trblietavého slizu.
Našťastie všetko dobre skončilo. Operácia bola úspešná a Zosia sa po niekoľkých dňoch mohla vrátiť domov. Ešte nejaký čas nesmel jesť nič iné ako jedlo (čo, mimochodom, nebolo samozrejmé), ale cítila sa už dobre.
Po tejto celej akcii nemocnica zorganizovala v školách špeciálne hodiny o tom, čo sa smie a čo sa NESMIE dávať do úst. A Zosia? Stala sa „varovnou hrdinkou”. Dokonca vystúpila v miestnej televízii, kde ukázala svoju fotku „s veľkým bruškom“ a povedala: „Lepšie je zjesť jablko ako magnet. Naozaj.“
Ponaučenie z tohto príbehu? Deti vedia byť veľmi kreatívne… ale niektoré nápady je lepšie nechať v hlave ako v žalúdku!
